Máme za sebou ďalšiu Rudavu. Rudava 2010 - aká bola? Čo sa týka festivalovej stránky (hudba, line-up, areál), na to môže každý hovoriť svoje pre a proti, skúsim však pár slov k volejbalovému turnaju - čo bolo dobré a naopak, čo mohlo byť lepšie.

Rudava bola po minulé roky vždy jedným z vrcholov beachového leta - stretlo sa tu obrovské množstvo družstiev (224) z doma aj zahraničia, čím sa turnaj na Rudave stal najväčším v strednej Európe, pričom ho prekonal tak možno beachvolejbalový maratón v Bibione. Posledné dva ročníky (2008 a 2009) výraznejšie ovplyvnilo počasie, a práve veterná smršť v roku 2009 posunula "rudavácky" turnaj v očiach hráčov do negatívnych sfér. Prvé náznaky nie až tak hojnej účasti prišli už niekoľko týždňov pred samotným turnajom, keď sa nenapĺňali kapacity jednotlivých kategórii a nakoniec sa počet družstiev namiesto 224 zastavil na 144 a namiesto 9-tich kurtov sa hralo na 6-tich. Menej prihlásených dvojíc však umožnilo organizátorom hrať sety nie hrané, ale víťazné, takže samotné zápasy boli dlhšie, prestoje však taktiež rovnako dlhé ako po minulé roky. Na to sme však boli pripravení a vedeli sme, do čoho ideme.

Počasie organizátor ovplyvniť nemôže, môže sa s ním však pokúsiť vysporiadať. V piatok krásnych 37° C, v sobotu 23° C a vytrvalé mrholenie a vietor, v nedeľu potom 16° C, ale bez vetra. Piesok bol kvalitný (aj keď ho mohlo byť viac), netvorili sa mláky a kaluže, s ktorými sme bojovali po minulé dva ročníky - takže tu pochvala, na piesok sa sťažovať podľa mňa nemožno. Na horšie počasie sme boli viacmenej pripravení, organizátor však už trocha pomenej - chýbali slnečníky či altánky, pod ktoré by sa dalo v prípade nepriazne počasia sadnúť a samotnému organizátorovi turnaja premokli papiere, na ktorých mal napísaný priebeh turnaja, takže ich potom musel pracne prepisovať. Prečo sa nepoužil elektronický herný systém, ktorý už všetci dôverne poznáme a organizátor ho mal k dispozícii, nevedno. Zvládnuť 144 družstiev "na papieri" je síce možné, pri prechode zo skupín do časti play-off však logicky vzniknú dlhé prestoje a chaos, pretože treba všetko pracne spočítavať.

Čím si organizátor turnaja doslova zavaril, bolo ozvučenie areálu - dve staršie repro-bedne, ktoré na ozvučenie v telocvični postačia, nemali šancu ozvučiť celý beachový areál a to najmä v prípade, že mu "do rytmu" hral vedľajší stage, ktorý bol nezmyselne postavený v tesnej blízkosti kurtov. Všetko pre má aj svoje proti - dá sa využiť aparatúra stagu, stačí napojiť bezdrôtový mikrofón. Stalo sa tak myslím až na druhý deň, v sobotu. Add sobota a hudobný stage v tesnej blízkosti kurtov - ak mal rudavácky turnaj chybu, za ktorú mohli organizátori, tak je to tento stage, ktorý od rána až do večera hral neustále neideintifikovateľnú hudbu typu trance-house, na ktorú netancoval absolútne nikto a akurát to deprimovalo hráčov. Keď sme v poobedných hodinách nepočuli vlastného slova na ihrisku, radosť z hry sa doslova vytrácala. Áno, s počasím nič nespravíme, no volejbalisti potrebovali k štaštiu skutočne málo - pohodovú atmosféru, ku ktorej mohla výrazne dopomôcť dobrá hudba a nie to, čo sme trpeli 12 hodín počas soboty. Takže tu musíme dať jedno veľké mínus.

Časový priebeh turnaja - rozpis zápasov bol uverejnený viac ako 24 hodín pred prvým zápasom, takže pochvala, tu nie je čo namietať - stačilo si ho vytlačiť a mať so sebou. V piatok sa síce začalo s dvojhodinovým meškaním (s tým sme však pri tak veľkom turnaji počítali), no jeden z kurtov "vytvoril" až 5-hodinové meškanie vďaka chýbajúcim páskam na ihrisku. Piatkové večerné zápasy sa teda presunuli na sobotu ráno (čo nie je nič nezvyčajné a považujem to za normálne). Sobotné posuny zápasov, mrholenie a "papierová" verzia herného systému však spôsobili, že ľudia začali byť nervóznejší, keďže nevedeli, kedy hrajú. Chodili sa zbytočne tieto otázky pýtať priamo do stánku organizátora, ktorý sa ich síce snažil vyhlasovať, no bolo ho počuť tak azda na 20 m (kvôli spomínanému stagu). Ak sa nahrnie asi 50-ka ľudí okolo organizátora, ktorému sa premočili papiere, kde má zapísané výsledky a je vo chvíli, keď má nasadzovať do pavúka a pritom kvôli zlému počasiu poodchádzalo niekoľko družstiev - túto situáciu nezávidíme, no organizátor si ju spôsobil akosi sám. Všetko sa dá, a tak sa postupne všetko ustálilo, osemfinálové a vyššie zápasy sa odohrali už v nedeľu. Po 16:00 sme opúšťali beachový areál, keď sa stihlo odohrať všetko podľa plánu, s iba pár hodinovým meškaním.

Napriek tým drobným chybičkám a jednej väčšej chybe (stage s elektro hudbou počas soboty priamo pri kurtoch) sa turnaj podľa mojej mienky vydaril a spolu s týmto by som sa chcel poďakovať organizátorovi turnaja, že ho napriek všetkému zvládol. Aj keď, na všetky chybičky, ktoré nastali, sme vopred upozorňovali a avizovali sme, aby bolo k dispozícii náhradné riešenie :) Opäť - za počasie nikto nemôže a radi ho pretrpíme, najmä v príjemnej spoločnosti mnohých príjemných ľudí z veľkej beachvolejbalovej rodiny. Tak teda verím, že sa na Rudave 2011 stretneme opäť a že sa turnaj posunie o kúsok ďalej. Zostávame s prianím všetkého dobrého.